V roku 2012 sa z medzinárodnej dotazníkovej štúdie PISA 2012 ukázalo, že klíma slovenských škôl nie je dobrá. Z výsledkov štúdie vyplynulo, že Slovensko je krajinou s najnižším počtom žiakov, ktorí sa cítia v škole šťastní. Kým v priemere je šťastných 80 percent žiakov z krajín OECD, na Slovensku je to 64,4 percenta. Na chvoste rebríčka sa v tomto ukazovateli za Slovenskom umiestnilo už len susedné Česko a Južná Kórea.
Fyzické prostredie škôl, spôsob ich riadenia, vzťahy medzi učiteľmi, žiakmi či komunikácia s rodičmi sú často opomínané témy v diskusiách o stave súčasného školstva. Cieľom programu Kultúra a klíma školy bolo reagovať práve na nedostatočný dôraz na tieto menej viditeľné či uchopiteľné témy. Kľúčovým indikátorom ako zmeniť túto situáciu je postupná zmena klímy a kultúry v školách.
Pilotnou etapou programu Kultúra a klíma školy boli audity na vybraných školách zamerané na zmapovanie východiskovej situácie v oblasti kultúry a klímy. Na základe tohto auditu sme chceli zistiť, ako vnímajú kultúru a klímu školy jej učitelia, žiaci a rodičia. Rozhodujúcim kritériom pri výbere školy bola motivácia školy k zmene, jej otvorenosť k novým prístupom, participácia riaditeľa a učiteľského zboru.
V roku 2016 experti z neziskovej organizácie Dobrá škola vykonali diagnostiku – audit kultúry a klímy na štyroch základných školách zo Serede, Korne, Košíc a Banskej Bystrice. Výsledkom sú odborné správy podrobne dokumentujúce stav kultúry a klímy na týchto školách. Na ich základe mohli školy samé alebo s pomocou expertov vypracovať svoj jedinečný projekt na zlepšenie kultúry klímy školy, a následne ho implementovať. Na výsledky auditov sme v roku 2017 reagovali priamou podporou projektov na 3 vybraných školách. Zároveň sme pokračovali aj v auditoch na školách, do ktorých sa zapojili ďalšie dve základné školy, z Bratislavy a Senice. Celkovo tak diagnostiku kultúry a klímy školy absolvovalo 6 škôl.
Metodika auditu pozostávala z rešerše dostupných informácií o škole, dotazníkového zisťovania (dotazníky pre rodičov, učiteľov a žiakov) a osobnej návštevy školy (pozorovania a rozhovory), pričom sa zameriavala na tieto komponenty:
A. Fyzické prostredie školy
B. Kultúra, identita a ciele školy
C. Štýl riadenia, komunikácia medzi vedením školy a učiteľmi
D. Socioklíma a vzťahy medzi učiteľmi
E. Vyučovacie štýly, klíma na hodinách
F. Komunikácia a vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi
G. Socioklíma a vzťahy medzi žiakmi
H. Komunikácia a vzťahy medzi školou a rodičmi
Potvrdilo sa, že použité diagnostické nástroje a postupy fungujú, sú použiteľné a merateľné. Bolo to vidno aj na tom, že výsledky jednotlivých škôl sa od seba výrazne líšia.
Dobrá škola dáva hlas všetkým, ktorých zaujíma vzdelávanie a ponúka im platformu pre diskusie o problémoch nášho školstva. Zároveň pomáha šíriť pozitívne skúsenosti, inovácie a inšpiratívne myšlienky z domácich aj zahraničných zdrojov.